Zo spomienok tety Kataríny v Opatovej
Teta Katarína, je nevyčerpateľným žriedlom spomienok na tunajší autentický folklór a mnohé z toho, čo sme tu videli sama prežila.
„U nás sa hovorilo, že na fašiangy sa chodilo z krčmy do krčmy a na Veľkú noc zas z kostola do kostola,“ začína svoje pútavé rozprávanie.
„A hoci medzi týmito sviatkami bol dlhý a prísna štyridsaťdňový pôst, hlavne mládež si tanec užila tak na fašiangy, ako aj po Veľkej noci. Slávne boli u nás majálesy. Tie začínali stavaním dvoch májov pred kostolom – museli byť vyššie ako kostolná veža. O tie sa postarali mládenci a dievky sa zas doma starostlivo chystali na zábavu, aby boli čo najkrajšie. Dôležitý bol účes. Ten musel mať presný, rovný pútec, a vlasy sa museli krásne lesknúť. To sa nám darilo dosiahnuť pomocou bravčovej masti, ktorou sa naozaj nešetrilo. No a potom mohla začať tá pravá, májová veselica.“
A to ako sa dokázali v Opatovej veseliť a zabávať, sme videli a počuli aj my počas našej návštevy v tejto rázovitej obci, v tesnej blízkosti legendárneho Trenčianskeho hradu.
Viac o ľudových tradíciách z týchto častí Slovenska sa dočítate v týždenníku Slovenka.
Ďakujeme partnerom za podporu pri realizácií projektu Slovenský deň kroja 2022.
Komentáre