Dnes je utorok, 17.máj 2022, meniny má: Gizela
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Moderátorka Kristína Jurčová sa stala mamou a podelila sa o detaily pôrodu

január 25, 2022 - 16:00
Krásna moderátorka rádia Viva sa minulý týždeň stala hrdou mamou malého Sebastiana. Ako miesto pôrodu si zvolila rakúsky Hainburg an der Donau, a veru šlo o poriadnu drámu.
Foto: 
Instagram Kristína Jurčová @marietabajcifotograf

Kristína celú situáciu detailne opísala na svojom Instagrame. Našťastie všetko dopadlo dobre a hoci chlapček prišiel na svet sekciou, neváhala by si podľa svojich slov celú akciu zopakovať. Hrdá mamička sa napriek bolesti, ktorú prežila teší zo svojej rodiny.

kj_01.jpg

Moderátorka Kristína Jurčová sa stala mamou a podelila sa o detaily pôrodu
Foto: 
Instagram Kristína Jurčová

Na svojom účte napísala k fotografii aj toto:"Naša úplne prvá spoločná fotka v trojici si tu zaslúži byť. Unavení, ubolení a šťastní! Doslova. Život nás chcel tento týždeň naučiť súdržnosti, pokore a veľkej a pravej láske. Ukázal nám, že nie vždy ide všetko podľa predstáv, a že zdravie a rodina sú jediné dve najpodstatnejšie veci v živote! " Neváhala a pridala aj vyznanie svojmu partnerovi: "Neviem si predstaviť mať syna s nikým iným ako s tebou ... si najúžasnejší chlap pod slnkom."

kj_03.jpg

Moderátorka Kristína Jurčová sa stala mamou a podelila sa o detaily pôrodu
Foto: 
Instagram Kristína Jurčová @marietabajcifotograf


Kristína zároveň po pôrode spravila odvážny krok- detailne popísala svoj pôrodný príbeh. Zdielanie môže pomôcť iným ženám, ktoré deti plánujú, aby si vedeli predstaviť, čo všetko sa môže počas pôrodu udiať. Moderátorka sa svojho príbehu chopila takto:

"Klobúk dole pred všetkými ženami, ktoré porodili deti. Keďže mladý pán prišiel 11dní po termíne troška sme bojovali s časom. Lekári chceli vyvolávať už na 7-mi deň po. Potom na 10-ty deň po. Vydupala som si počkať. Cítila som, že príde sám. A prišiel. Len troška inak ako som si to naplánovala a vysnívala. Asi 6mesiacov som sa intenzívne pripravovala, čítala knižky, absolvovala 2dňový kurz hypnopôrodu, online prípravu, čítala som články, pozerala videá, učila sa dýchať, jógovala, pracovala s afirmáciami, cvičila s aniballom. Pýtala som sa: spoznám to keď prídu nie poslíčkovia ale naozajstné kontrakcie? No veru - spoznáš! Silný poslíčkovia sa prejavovali už po obede u svokrovcov v nedeľu 16.1. od 17.00. V noci o 2.00 som sa zobudila, že uff čudná bolesť, ale prešlo, ok spím ďalej. O pol hoďku opäť, po 3-tej mi už bolo jasné, že toto sú kontrakcie. O pol 5-tej som si napustila teplú vaňu a šla do nej. Frajer príde, pozerá na mňa, ja predýchavam - on, že či si robím srandu. Vravím: nie - rodíme. Po vani ešte oddych na gauči, o 7-mej už vlny každých 7-8minut, ok ideme smer nemocnica, je pondelok, budú zápchy. Jesť som nevládala bolo mi na vracanie, i keď som chcela. Po obchvate sa ma priateľ pýta: Mám sa ponáhľať? Vravím - v pohode, keď budú intervaly 2-3minúty, tak na to dupneš - zatiaľ je to ok.
O chvíľu viac kontrakcií po sebe po 3 minútach, vravím OK - dupni na to. Dorazili sme do Hainburgu - recepcia, vyšetrenie, na 2cm otvorená - ideme do relax izby, ctg a čakáme. Všetko OK. Predýchavam, prechádzam sa,  začína ma ukrutne bolieť chrbát, vlny sú už dosť silné. Zvládam. O 12.00- 6cm, presun na pôrodnú izbu. Podotýkam, že partner bol od začiatku so mnou. Na oboch izbách len my dvaja, súkromie, intímne prostredie, prítmie. Celý čas som mohla piť aj jesť - doniesli mi raňajky - akurát mi bolo stále na vracanie, tak som ich zjesť nedokázala. Mohli sme si pustiť hudbu, difúzer, Hebamme/PA aj doktorka chodili len na kontrolu. Po obede to už prestávala byť sranda - vlny každé 4minúty, predýchať ju bez masáže spodného chrbta nebolo možné - vystrelila by mi snáď chrbtica od bolesti, vnímala som len Tomiho, nič iné, čo sa dialo a sústredila sa nech to udýcham a ideme ďalej. Dostala som oblbovák do žily, lebo vyčerpanie začínalo byť značné (s odstupom času hodnotím, že som si ho možno nemala dať pichnúť- ale v tej chvíli som ho chcela nech si aspoň troška utlmím bolesť), kontrakcie každé 2-3min., 9cm, medzi nimi som spala a nevnímala. Dostala som sa do svojej bubliny, ako to Tomi nazval. Vlny každú 1-2min. Vnímala som len seba, jeho, vlnu a dýchanie. Skúsila som stáť - čo bolo najlepšie, ležať - najhoršie - a ak ľah, tak na boku. Klačať, opretá o fitloptu aj o zem. Už som to fakt nedávala, bolesť strašná, tlaky strašné, vyšetrenia doktorov v tom móde extrémne náročné, myslela som, že umriem. Doslova. No a potom prišlo na to, že malý nepostupuje, zle rotuje hlavičkou, a ja ho cez svoju panvu nedokážem vytlačiť. Zátka mi odišla ešte nad ránom doma, voda v čase po obede v nemocnici, malý na ctg strácal troška ozvy a mal stres a teda prišlo rozhodnutie - ideme sekciou. Sestra sa ma pýtala, či chcem infúzku na koniec kontrakcií - doslova som o ňu prosila. Dostala som, a brali ma na sálu. Šialená zimnica, ktorú som dostala, sa nedá opísať.
Tlaky, ťahy, ale maličký je 17.1. o 16:01h vonku. Jemne plačká, je pokrčený ako kamienok z Fantagiro, vidím ho, dávam mu pusinky, a ide na bonding tatinkovi. Mňa zašijú, skontrolujú, nechajú 30minút vyhrievať sa a sledujú tlak a všetky funkcie a potom ma odvezú za mojimi mužmi. SEBASTIAN sa na fleku prisaje a dudkuje si. Všetko ma bolí, ale som šťastná."

Šťastnej mamičke gratulujeme.

- - Inzercia - -